Gaudeamus igitur alebo Carpe diem

Predstavme si inteligentného človeka: osoba s čistými jednotkami v škole, má veľa titulov, vie písať a čítať, pozná nespočetné množstvo cudzích slov, naučil sa naspamäť všetky zákony, dokonca i ústavu, vie sa slušne vyjadrovať a komunikovať na každú tému. K tomu má veľké sociálne cítenie a potrebu pomáhať druhým. V spoločnosti je obľúbený a čo povie, je sväté. A teraz úplný hlupák, ktorý vyrástol v džungli a príde do nášho sveta: nevie písať ani čítať, dokonca poriadne nepozná ani náš jazyk. Nemá žiadne tituly, chodí v roztrhaných veciach, ktoré si sám vyrobil, je špinavý, močí v prírode, nevie, čo je to tanier a príbor, stravuje sa vlastnými rukami, spoločnosť nim opovrhuje a je zhrozená tým, že v našom vyspelom svete ešte existujú takýto ľudia. Na nápravu pošlú do oblasti, z ktorej mladík pochádza, učiteľov a misionárov, aby im obmedzili myšlienky. Tento mladík nevie písať, no dorozumie sa pomocou telepatie. Vidí auru a tak vie odhadnúť charakter každého jedného človeka. Na vyliečenie sa z choroby nepotrebuje žiadnu chémiu ani lieky, vylieči sa pomocou vlastnej energie. Dokáže mesiace či roky nejesť a nepiť na základe vlastného rozhodnutia. (Pozn. ktoré my, slobodní obyvatelia, už nie sme schopní urobiť). Vyspí sa na zemi bez toho, aby mal pod sebou značkový matrac a bol prikrytý najmäkšou dekou. Nemusí pohnúť ani prstom, aby sa pohla nejaká vec. Použije telekinézu. Inteligent z našich kruhov by povedal, že podľa Newtonovho zákona treba akciu a reakciu. Čiže pokiaľ nejaká externá sila nepohne do predmetu, predmet zostane v pokoji. No ja sama môžem povedať, že tento zákon neplatí. Napriek tomu je to fundamentálna informácia, ktorú sa dodnes deti v škole učia. Takže, otázka znie: Ktorý z tých dvoch je ten inteligentný?